Prvý máj 1971 alebo Ako tiekol v promenáde červený dážď

Autor: Jozef Rosina | 29.4.2011 o 10:50 | (upravené 29.4.2011 o 10:57) Karma článku: 7,15 | Prečítané:  1557x

V tom čase - pred štyridsiatimi rokmi - sa oslavovali v Trnave sviatky 1. mája ináč ako je tomu dnes. Bežal proces normalizácie po krátkom období Pražskej jari. Každý sa bál, že neúčasťou v prvomájovom sprievode upozorní na seba a na svoje oportunistické zmýšľanie. Účasť v sprievode bola povinná! Podniky a školy sa predbiehali v tom, kto bude v sprievode najlepšie vynikať. Výrobe transparentov s heslami, rôznych mávadiel, či dokonca alegorických vozov, sa už niekoľko týždňov pred manifestáciou venovala mimoriadna pozornosť.

Bol som vtedy žiakom ôsmej triedy Základnej školy v Trnave na Bottovej ulici. Niekto z ideologicky vyspelých pedagógov prišiel s nápadom, že naša škola bude v prvomájovom sprievode mávať červenými karafiátmi vyrobenými z krepového papiera. Na hodinách pracovného vyučovania a na krúžkoch šikovných rúk sa v posledný aprílový týždeň vyrábali mávadlá. Na kus drôtu sa navinul zelený krepový papier, z ktorého sa vytvorili aj akési listy a na koniec sa napichol kvet vyrobený z červeného krepového papiera. Kolektív súdruhov na tribúne, popod ktorú sprievod pochodoval, mal byť z mávania takýmito vkusnými mávadlami unesený. Konečne svitol deň prvého mája. Už pred ôsmou hodinou sme sa zhromaždili pred školou. Neviem, či to bola náhoda, alebo žart svätého Petra, ale z neba sa valil silný dážď. Každý sa skrýval pod dáždnikom, ktorý držal v jednej ruke a v druhej niesol nedávno vyrobený krepový karafiát. Nastúpili sme podľa tried. Triedni učitelia starostlivo robili prezenciu - stopercentná účasť sa považovala za samozrejmosť. Asi o ôsmej sa sprievod pohol od školy po Gottwaldovej ulici (dnešná Študentská) smerom k centru mesta. Na križovatke pri Trnávke nás usporiadateľ s červenou páskou na rukáve usmernil do promenády za chrbtom sochy Antona Bernoláka. Postupne sa tam presunul celý náš sprievod. Tam sa začala odvíjať tragikomická scéna. Žiaci, ktorých už boleli ruky od držania dáždnikov a karafiátov, prestali byť ostražití. Raz jednému, raz druhému, dážď zmáčal mávadlo. Z červeného krepového papiera začali kvapkať červené kvapky. Čoskoro bola na zemi v promenáde červená mláka obrovských rozmerov. To však nebolo najhoršie. Nezbedné červené kvapky padali nielen na zem, ale hocikde inde. Jedna spadla na biely baloniak mladšej žiačky a zanechala tam nezmazateľnú červenú hviezdičku, ďalšia kamošovi na nohavice, v ktorých chodil potajomky v nedeľu do kostola, iná telocvikárovi na nové semišky, ktoré si nerozumne obul napriek dažďu. Niektorým stekal červený pramienok dolu rukou keď skrývali karafiát pod dáždnikom. Že im tečie do rukáva zistili až keď mali pod pazuchou na bielej košeli červený fľak. Politicky vyspelejší školáci si uvedomili, že dážď je akousi preverovacou komisiou uvedomelosti účastníkov sprievodu - uvedomelí držali karafiáty pevne v ruke napriek spomínaným problémom, oportunisti však využili nepozornosť pedagogického dozoru a nepohodlného mávadla sa jednoducho zbavili odhodením. Medzitým sa sprievod dostal na námestie Zelený kríček, kde sme čakali kým prídeme na rad, aby nás začlenili do hlavného sprievodu. Tribúna bola až na opačnom konci mesta - pred pomníkom sovietskej armády pri Evanjelickom dome. Dážď neutíchal. Už sme boli celí premočení, v topánkach nám čvrkalo. Telocvikár, ktorému sa semišky rozmočili, sa rozbehol domov prezuť. To sme využili a nenápadne sme zo sprievodu zdúchli. Utekali sme promenádou naspäť preskakujúc červené kaluže. O desiatej som bol už doma. Horšie dopadli rodičia, ktorí sa zo sprievodu báli ujsť a museli to vydržať až do konca. Ešte šťastie, že zmokli aj súdruhovia na tribúne. Napadlo mi, že oni nemohli odtiaľ ujsť ako ja zo sprievodu. Hneď mi bolo teplejšie !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?