Stužková v roku 1975

Autor: Jozef Rosina | 2.12.2012 o 12:47 | (upravené 2.12.2012 o 13:22) Karma článku: 7,33 | Prečítané:  714x

Nebudete mi veriť, ale skutočnú stužkovú som zažil keď som mal 26 rokov. V tom čase som učil na strednej škole a pozvali ma maturanti. Keď som maturoval ja v školskom roku 1975/76 stužkové boli v Trnave zakázané. Je to vôbec možné ? Je. Že to tak bolo mi môžu dosvedčiť takmer tri stovky mojich konškolákov z Gymnázia Jána Hollého v Trnave, ktorých poskytol rovnaký osud.

Aj táto stužková sa navždy zachová v našich pamätiach...Aj táto stužková sa navždy zachová v našich pamätiach...Archív J. R.

Maturovalo nás totiž sedem paralelných tried štvrtého ročníka a v každej bolo okolo štyridsať študentov. Všetci sme zažili „normalizačnú“ stužkovú. Prebiehala nasledovne: V stredu dopoludnia o desiatej hodine sme sa všetci zišli v kine Hviezda v Trnave slávnostne vyparádení do uniforiem SZM. (Pre mladších čitateľov vysvetlím, že skratka SZM znamenala „Socialistický zväz mládeže“.) Členmi tejto organizácie sme museli byť povinne všetci, čo sme chceli zmaturovať a potom študovať aj na vysokých školách. Uniformy SZM spočívali v bledomodrých košeliach a v červených kravatách s nápisom SZM. O činnosti tejto organizácie sa nechcem teraz zmieňovať, no kto tam bol vie, že to bola nositeľka ideológie komunistickej strany medzi mládežou.

Po kontrole prítomnosti všetkých abiturientov sa „stužková“ začala. Zaznela sovietska a československá štátna hymna, pri ktorej sme stáli v pozore. Potom nám bolo dovolené sa posadiť, pretože nasledoval prejav súdruha riaditeľa. Bolo práve 7. novembra, teda výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Celý prejav bol teda zameraný na túto udalosť, vďaka ktorej sme mohli študovať, budovať socialistickú spoločnosť a tešiť sa z vymožeností socializmu.

Potom nasledoval samotný akt odovzdania stužiek. Za zvukov Čajkovského klavírneho koncertu b-mol postupne nastupovali trieda za triedou a každej súdruh riaditeľ a súdruh triedny profesor pripli na modrú zväzácku košeľu zelenú stužku. Ešte nám k tomu aj zablahoželali. Vtedy mi napadla veta, ktorú nám ako prvákom na základnej škole povedala učiteľka: „Zelená a modrá, pre somára dobrá!“

Po prevzatí stužiek sa trieda posadila do hľadiska. Nasledovala ďalšia trieda a znovu zaznel Čajkovského koncert b-mol. Tak sme si ho vypočuli celkom sedemkrát. Odvtedy ho nemám rád, hoci je to veľmi pekná hudba. Po skončení „najkrajšej chvíle mladosti“ zaznela Internacionála. Opäť pre mladších uvádzam, že to bola akási hymna svetového bolševizmu a začínala sa slovami: „Ej hor sa sveta proletári!“ Ako stvorené pre stužkovú slávnosť. Potom bol rozchod a išlo sa domov. Ešte predtým sme boli poučení, že je zakázané akýmkoľvek spôsobom v ten deň oslavovať, alebo inak prejavovať radosť.

V tom týždni v stredu, vo štvrtok a v piatok dvojice profesorov kontrolovali všetky tri trnavské podniky Krym, Starú poštu a Karpaty, či sme tento zákaz rešpektovali. Urobili sme si diskotéku „na tajnáča“ asi po dvoch týždňoch v salóniku hotela Karpaty. Nevedel o nej nikto, ani naša triedna profesorka.

Prečo o tom píšem? Dnes je práve výročie tejto udalosti. Občas si ju pripomenieme. Občas sa pripomenie sama.

Po rokoch som pracoval v base. Po nežnej revolúcii, keď boli zrušené Ľudové milície i SZM, odevy týchto organizácií boli poskytnuté ako odevné súčiastky odsúdeným. V letnom období chodili iba v milicionárskych nohaviciach a v zväzáckych košeliach. Raz som tak stál na terase ústavu na výkon trestu a okolo pochodovali odsúdení v modrých košeliach. Jeden z konškolákov, ktorého osud tiež zavial do služobného pomeru príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže, sa na nich zadíval a povedal mi : „Skoro jak my na stužkovej !"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?